Čo je melanóm?
Melanóm je najzhubnejšia forma rakoviny kože (diagnóza C43) so schopnosťou veľmi rýchlo metastázovať. Vzniká zhubnou premenou pigmentových buniek – melanocytov. Na vzniku ochorenia sa podieľajú predovšetkým dva faktory: genetická náchylnosť – predispozícia (napr. svetlý typ kože) a prostredie, v ktorom sa človek pohybuje (UV žiarenie, geografická poloha). Vznik melanómu priamo súvisí s vystavovaním kože UV žiareniu, pričom z hľadiska jeho vzniku je v porovnaní s chronickým slnením nebezpečnejšie práve intenzívne občasné, čiže nárazové opaľovanie a akútne spálenie po krátkom pobyte na slnku. Melanóm je z biologického hľadiska veľmi nebezpečný typ nádoru, pretože „malé zhubné znamienko“ dokáže v krátkom čase „rýchlo zabiť“. Vzniku melanómu však možno predchádzať a keďže sa obyčajne vyskytuje na viditeľných miestach na koži, dá sa jeho prítomnosť včas odhaliť.
Ide o častý druh rakoviny?
Výskyt melanómov z roka na rok stúpa. Vek pacientov pritom klesá a výnimkou nie sú dokonca už ani detskí pacienti. K zvýšenému výskytu prispievajú aj dovolenky trávené v exotike (najmä v zimnom období) a fakt, že sa UV žiareniu vystavujeme veľmi nárazovo. Veľkú časť roka trávime v uzatvorených priestoroch a následne sa chceme v krátkom čase rýchlo opáliť, aby sme boli „krásne hnedí“. Svoju úlohu pri zvýšenom výskyte melanómov zohrávajú aj soláriá, o ktorých sa už dnes vie, že sú nebezpečné. Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny (IARC) zaradila zdroje solárií do kategórie „SPÔSOBUJÚCE RAKOVINU“. Významný podiel na výskyte melanómu má aj stenčovanie ozónovej vrstvy. V európskych krajinách sa počet novodiagnostikovaných melanómov každoročne zvyšuje o päť percent. Za posledných 35 rokov sa výskyt melanómu zvýšil až štvornásobne. Na Slovensku bolo podľa najnovších dostupných údajov z roku 2018 viac ako 7400 dospelých pacientov s diagnostikovaným melanómom.
Súvisí melanóm vždy s materským znamienkom?
Len jedna tretina melanómov vzniká z rôznych druhov pigmentových névov – ľudovo povedané materských znamienok. Dve tretiny vznikajú ako nový útvar „de novo“, na zdravej koži. Melanóm sa objaví ako drobné hnedé, čierne, zriedkavejšie aj ružové ložisko a postupne sa vyvíja. Môže rásť do plochy, ale aj do výšky. Prítomnosť uzlíka na pôvodne plochom ložisku je nutné považovať za znak pokročilého nádoru.
Kde sa melanóm vyskytuje najčastejšie?
Melanóm je nádor z pigmentových buniek, ktoré sú zodpovedné za hnedé sfarbenie našej pokožky. Aj preto sa vyskytuje najčastejšie na koži a vo väčšine prípadov na plochách, ktoré nárazovo vystavujeme slnečnému žiareniu. Môže sa však vyskytnúť kdekoľvek na tele – napríklad aj v oku alebo na slizniciach, avšak tu je jeho výskyt zriedkavejší.
Melanóm u mužov a u žien
Výskyt melanómu u mužov a žien je približne rovnaký. Melanóm patril medzi nádory vyskytujúce sa vo vyššom veku, ale v posledných rokoch sa objavuje u stále mladších jedincov. U ľudí mladších ako 40 rokov je výskyt melanómu častejší u žien. Po dovŕšení veku 65 rokov sa dvakrát častejšie vyskytuje u mužov, po osemdesiatke je to dokonca až trikrát častejšie. U žien sa melanómy najčastejšie vyskytujú na dolných končatinách, ramenách a tvári. U mužov na prednej strane hrudníka a chrbte. Súvisí to s odhaľovaním rozličných častí tela UV žiareniu u mužov a žien. V posledných rokoch sa u žien zvýšil výskyt „tenkých“ melanómov s dobrou prognózou, naopak u mužov pozorujeme nárast hrubších, prognosticky horších typov nádorov.
Kedy treba spozornieť?
Akýkoľvek útvar na koži, ktorý zodpovedá nižšie uvedenej „ABECEDE MELANÓMU“, ale aj malá ranka, ktorá sa podozrivo dlho nehojí, svrbí, štípe či krváca, by mali vzbudiť podozrenie. Melanóm býva vo väčšine prípadov na prvý pohľad iný ako okolité znamienka. Zmena v podozrivom ložisku sa stále vyvíja, mení sa sfarbenie, ohraničenie, veľkosť. Krvácajúce znamienko už môže poukazovať na vyššie štádium rakovinového ochorenia, pretože to znamená, že onkologické bujnenie sa už dostalo ku cievam, ktoré sa v koži nachádzajú hlbšie.