Bazaliómy (bazocelulárne karcinómy) sú najčastejšími nádormi kože. Diagnóza sa dá často stanoviť pohľadom už na základe typických kožných zmien. Rozhodujúce slovo však povie až vyšetrenie vzorky tkaniva. V posledných rokoch bazaliómov pribúda. Je módne byť opálený aj v zime, preto sú populárne soláriá alebo cesty v zime k ďalekým moriam. Oboje je pre pokožku v neprimeranej dávke nebezpečné.
Bazalióm sa „prezradí“ často nespozorovaným uzlíkom alebo zatvrdnutím kože. Sfarbením sa nelíši od normálnej kože, no pri pohľade zblízka sú viditeľné veľmi jemné červené cievky (teleangiektázie) na okraji tumoru. Po niekoľkých mesiacoch alebo dokonca rokoch vznikne guľatý tumor s vyvýšeným okrajom. Iná forma má vzhľad jazvy, charakteristický je perličkovitý okraj. Nespôsobuje väčšinou nijaké bolesti, preto pacient vyhľadá lekára, až keď ho bazalióm začne obťažovať.
Bazaliómy sa vyskytujú najčastejšie na častiach tváre vystavovaných slnku, môžu však vzniknúť aj vo vlasatej časti hlavy alebo na odevom chránených partiách tela. Ich vznik ovplyvňuje slnečné žiarenie a aj genetické faktory. Vyskytujú sa zväčša od 60. roku života, pri genetickej predispozícii môžu vzniknúť aj skôr. Bazalióm vzniká zo zdegenerovanej bazálnej bunky epidermy. Ak nie ste ohrození, bazálna bunka na svojej ceste k pokožke stráca schopnosť delenia, odumiera a vytvorí zrohovatenú vrstvu. Bunky bazaliómu si schopnosť delenia zachovávajú a nie sú schopné tvoriť spomínanú vrstvu.
Poznáme rôzne formy bazaliómov, ktoré sa môžu odlišovať vzhľadom: vredovito rastúci basalioma ulcerans, uzlíkovitý basalioma nodosum a plochý basalioma planum.
Typické preň je povrchové poranenie kože pokryté chrastou. Po niekoľkých mesiacoch môže dochádzať k zväčšeniu tejto kožnej zmeny. S pribúdajúcim rastom sa zviditeľňuje charakteristický okraj z maličkých uzlíkov, takzvaný perlovitý lem.
Tento tumor má tvar uzlíka s veľkosťou hrášku až lieskového orecha. Je hrubý, pologuľovitý a typické sú preň teleangiektázie, rozbiehajúce sa drobné krvné cievy.
Vyzerá ako plocho rastúci basalioma ulcerans, ktorý pôsobí, že sa zahojí spontánne. Typický perlovitý okraj však umožňuje diagnózu bazaliómu.
Bazaliómy mávajú farbu normálnej pokožky, ale sú aj hnedé až čiernohnedé, čo sa dá ľahko zameniť s melanómom. Vtedy hovoríme o basalioma pigmentosum.
V prvom rade je to operácia a rádioterapia. Liečba pre každého pacienta by sa však mala určovať individuálne za účasti kožných, prípadne očných lekárov a rádiológov.
Pri operácii sa musí odstrániť dostatočne veľká oblasť kože. Podľa veľkosti a polohy tumoru sa rana uzatvorí plastickou chirurgiou, lalokovou kožnou plastikou alebo transplantátmi z iného miesta na tele.
Rádioterapiou sa dajú v súčasnosti dosiahnuť dobré výsledky pri likvidácii nádorových buniek. Dá sa použiť aj kryoterapia. Chemoterapia je pri liečbe zatiaľ menej významná. Pred niekoľkými rokmi začala byť k dispozícii liečba cielená na „Hedgehog“ dráhu. Pri fotodynamickej terapii sa tkanivo tumoru senzibilizuje na červené svetlo a zničí sa infračerveným ožiarením. Pri včasnom odstránení tumoru možno zväčša dosiahnuť úplné uzdravenie.
Niektoré formy bazaliómov vytvárajú tumorové výbežky ďaleko za povrchovo viditeľné hranice nádoru. Ak sa tieto výbežky nezachytia terapiou, objaví sa recidíva, čiže opätovný výskyt tumoru. Ak sa bazalióm vytvorí na očnom viečku, čo je prípad asi 90 % všetkých nádorov viečok, môže vniknúť do spojovky alebo slzného kanálika. Môže spôsobiť aj stratu mihalníc. Postihuje prevažne vnútorný očný kútik, ktorý smeruje k nosu, a spodné očné viečko. Bazalióm v oblasti očného viečka môže pri zanedbanej liečbe ohroziť celé oko.
Napriek svojmu rastu bazaliómy väčšinou nemetastazujú. Označujeme ich preto ako semimalígne – „čiastočne zhubné“.
Operáciou alebo rádioterapiou sa môže vyliečiť vyše 90 % pacientov.
Aj keď nemáte bazaliómy v rodine, chráňte sa preventívne používaním opaľovacích krémov s vysokým ochranným faktorom. Ohrození sú najmä ľudia so svetlou pokožkou, ktorí sa na slnku ľahko spália.