Ako sa rozprávať o rakovine
Aj keď by sa väčšina z nás najradšej rozhovoru o rakovine vyhla, život nám prináša situácie, kedy je to priam nevyhnutné. Člen našej rodiny, alebo blízky priateľ má rakovinu a dokázať sa s ním o chorobe porozprávať, mu môže priniesť veľkú úľavu.
Skôr ako sa pustíme do detailov hovoriť a pýtať sa na to, ako sa cíti, je dôležité sa spýtať, či vôbec a koľko chce sám pacient o svojej chorobe hovoriť. Treba byť pripravený na najrôznejšie odpovede.
Niektorí hneď uvítajú možnosť rozprávať sa o rakovine s blízkym človekom, iní zase o nej odmietajú hovoriť úplne. Toto všetko sa môže časom meniť. Treba byť k pacientovi vnímavý a priebežne sa pýtať ako sa cíti a či sa chce o chorobe rozprávať.
TIP: Ak sa pacient rozhodne o chorobe hovoriť, platí pravidlo: Viac počúvajte, menej rozprávajte.
Snažte sa byť vnímavý a pozorný poslucháč. Môžete stručne povedať aj o tom, ako sa cítite vy, ale dávajte pozor, až prílišné zahlcovanie svojimi pocitmi a myšlienkami je pacientovi skôr na škodu.
Niekedy je ťažké nájsť vhodné slová, ako sa s chorým o rakovine rozprávať. Ak však chceme byť naozaj nápomocní, niekedy musíme prekonať aj svoje vlastné strachy. Neraz sa stáva, že blízki, alebo priatelia prestanú navštevovať svojho kamaráta s rakovinou, lebo jednoducho nevedia, ako sa s ním majú rozprávať. Majú strach z takéhoto stretnutia a povedať pravdu o tom, ako bezmocne sa cítia si netrúfajú.
Čo hovoriť
Môžete povedať:
- Je mi ľúto čo sa ti stalo
- Ak budeš mať chuť o tom rozprávať, som tu pre teba
- Ako ti môžem pomôcť?
- Čo by si rád robil?
- Mám o Teba starosť a myslím na Teba.
A priam notoricky známe vety, ktoré radšej nehovorte:
- Viem ako sa cítiš
- Toto by si mal robiť / toto by si nemal robiť
- Určite sa vyliečiš
- Netráp sa
- Koľko času Ti zostáva?