Diagnostika
Obsah
Ako vznike rakovinový zhubný nádor
Pre človeka s diagnózou rakovina kože, pod ktorú spadá aj malígny melanóm, je mnohokrát veľmi dôležité pochopiť čo najviac z choroby samotnej, ako vznikla, kde vznikla, prečo vznikla. Toto porozumenie dodáva pocit lepšej orientovanosti v téme, pacient sa cíti vzdelanejší a sebaistejší pri stretnutiach s lekármi a počas vyšetrení.
Vznik
Každá bunka nášho tela obsahuje jadro, v ktorom sa nachádza 46 chromozómov (23 párov). Chromozómy obsahujú gény – inštrukcie (informácie) pre bunku. Keď sa bunka má rozmnožiť, najprv skontroluje, či je všetko v poriadku, aby sa všetky informácie preniesli správne. V prípade, keď to tak nie je, bunka za normálnych okolností odumrie. V niektorých prípadoch sa to však nestane a bunka sa rozmnoží aj s nesprávnou informáciou, nesprávnym génom. Takéto bunky nemajú správny počet chromozómov, nemajú správne inštrukcie, preto sa delia rýchlo, môžu byť väčšie, atď. jednoducho nepodliehajú žiadnej alebo veľmi nízkej kontrole.
Môžu vyzerať ako niektoré z buniek z tohto obrázku:
Príčin, prečo sa bunka rozdelí aj s nesprávnou informáciou môže byť niekoľko:
- Permanentný stres
- Málo odpočinku a času na psychohygienu
- Prežívanie nedostatočnej radosti zo života
- Vonkajšie faktory ako fajčenie, alkohol, vyššia telesná hmotnosť
- Opakované spálenie pokožky
- Genetické faktory (dedičnosť)
- Vystavenie sa radiácii
Ako vzniká rakovina kože – melanón
- Vrstvy kože:
- Pokožka (epidermis)
- Zamša (dermis)
- Podkožie (hypodermis)
- Melanocyt – bunka, ktorá tvorí melanín. Nachádza sa v zamši (v druhej vrstve kože).
- Melanín – pigment, ktorému vďačíme za sfarbenie našej kože. Jeho úlohou je chrániť nás pred UV (UltraViolet = ultrafialové) žiarením
- Melanóm – kožný nádor, ktorý vzniká vtedy, keď začne melanocyt produkovať nekontrolovateľne veľa melanínu (pigmentu).
Telesné orgány nie sú len všetky vnútorné orgány ako mozog alebo srdce. Ten najväčší orgán pokrýva naše telo zvonka. Koža je naším najväčším orgánom – koža dospelého váži približne 3,6 kg a keby sme ju rozprestreli, má okolo 2 m2. Táto naša prikrývka má veľa funkcií, okrem tej reprezentatívnej. V skutočnosti by sme sa bez nej „vyparili“.
Koža je naším vode odolným a izolačným štítom, ktorý nás chráni proti extrémnym teplotám, škodlivosti slnečného žiarenia a škodlivým chemikáliám. Tiež vylučuje antibakteriálne látky, ktoré nás chránia proti infekciám a vyrába vitamín D, ktorý pomáha vstrebávaniu vápnika do kostí, vďaka čomu napr. vieme predísť osteoropóze. Koža tiež pôsobí ako obrovský senzor plný nervových zakončení, ktoré udržiavajú náš mozog v styku s vonkajším svetom. Zároveň nám koža umožňuje voľný pohyb, čím dokazuje, že je neuveriteľne všestranným orgánom.
Pokožka sa skladá z troch vrstiev. Najvrchnejšia sa nazýva pokožka alebo epidermis. Skladá sa prevažne z buniek nazývaných keratinocyty, tvorené z tvrdého proteínu keratínu (je súčasťou vlasov a nechtov). Epidermis obsahuje aj ochranné Langerhansove bunky, ktoré upozorňujú imunitný systém organizmu na prítomnosť vírusov a ďalších infekcií.
Epidermis je viazaný na ďalšiu vrstvu kože známu ako zamšu alebo dermis, vďaka ktorej má koža svoju pevnosť a pružnosť. Dermis obsahuje kolagén a elastín, ktoré túto pružnosť a pevnosť zabezpečujú. Cievy tu pomáhajú regulovať telesnú teplotu tým, že zvyšujú prietok krvi v koži, aby sa teplo dostalo z tela preč, alebo naopak obmedzujú prietok krvi, keď je zima. Sieť nervových vlákien a receptorov nám umožňuje vnímať pocity, ako je dotyk, teplota a bolesť a odosielajú tieto signály do mozgu.
Dermis (zamša) je domovom vlasových folikulov (vlasových zakončení) a žliaz s kanálikmi, ktoré prechádzajú hore cez kožu. Potné žľazy znížujú vnútornú teplotu potením a zároveň zbavujú telo odpadových tekutín. Apokrinné žľazy, ktoré sa vyvinú až v priebehu puberty, produkujú pot s charakteristickým zápachom. Mazové žľazy obsiahnuté v dermise vylučujú olejovitý kožný maz, ktorý zabraňuje suchej pokožke.
Tretia vrstva kože sa nazýva podkožie alebo hypodermis. Pozostáva z voľnejšieho väzivového a tukového podkožného tkaniva, pôsobí ako tlmič nárazov a tiež tepelná izolácia – chráni pred horúčavou a chladom. Umožňuje posúvanie kože a slúži aj ako zásobáreň tuku.
Farba pleti
Farba kože závisí od melanínu, pigmentu, ktorý sa tvorí v epiderme a chráni nás proti slnečnému potenciálne rakovinu spôsobujúcemu ultrafialovému (UV = ultraviolet) žiareniu. Melanín sa tvorí vďaka bunkám zvaných melanocyty. Ľudia tmavej pleti ľudia produkujú viac a aj tmavšej farby častice melanínu. Ľudia s najtmavšou pleťou sú usídlení v tropických oblastiach.
Svetlá pleť je typická pre ľudí zo severných zemepisných šírok, kde sú slnečné lúče relatívne slabé. Tu výhody tmavej pleti prevažujú nad potrebou tvorby vitamínu D posilňujúceho kosti. Ľudia svetlej pleti sú však náchylnejší na vznik rakoviny kože ako ľudia tmavej pleti, nakoľko ich toľko nechráni pigment.
Melanóm je kožný nádor, ktorý vzniká z melanocytu. Zmena (transformácia) melanocytu na melanóm je postupná a prebieha vo viacerých krokoch. Je dôsledkom súhry genetických faktorov, vystavovaniu sa UV žiareniu (spálenia kože slnkom) a zmien v mikroprostredí.
Prečo je rakovina kože taká nebezpečná?
Ako sme si v texte o koži ukázali, koža je veľký orgán, ktorý zvonku obopína celé naše telo a zvnútra je veľmi úzko prepojený s našou krvnou obehovou sústavou. Keď sa začne poškodená (rakovinová) bunka množiť, spojí sa do útvaru = tumoru. Vznikne zhluk poškodených rakovinových buniek, ktoré sa nekontrolovateľne množia. Tieto bunky chcú prežiť. Na to potrebujú kyslík a živiny, ktoré im poskytne krv z cievy. Nakoľko koža obsahuje vo svojich spodných vrstvách množstvo ciev, poškodené bunky sa k nim rýchlo dostanú a takto sa rozšíria do iných častí tela, kde metastázujú, teda vytvoria svoje „bratské“ tumory.
Diagnostika rakoviny kože
Tento text vám môže priblížiť diagnostiku rakoviny kože. Vznikol v spolupráci s MUDr. Slavomírom Urbančekom, PhD. z Banskej Bystrice. Veľmi pekne mu za pomoc ďakujeme.
Veríme, že text vám poskytne predstavu, ako by diagnostika rakoviny kože mohla vyzerať. V prípade otázok nás neváhajte kontaktovať na poradna@rakovinakoze.org.
Diagnóza malígny melanóm sa rozdeľuje do piatich štádií, štádiá 0 až 4. Každé štádium charakterizuje závažnosť diagnózy a do akej vzdialenosti sa rozšírila z primárnej časti. Vďaka tomu sa dá určiť škodlivý potenciál melanómu, na základe ktorého sa dá predpovedať prognóza vývoja ochorenia a určiť možnosti liečby. Keď sa podozrivé znamienka alebo iné kožné lézie identifikujú vďaka návšteve lekára v skorom štádiu a určí sa presný stupeň melanómu (0 – 4), zlepšujú sa šance na úspešnú liečbu.
Prehľad štádií melanómu
Štádiá melanómu vychádzajú zo Štandardizovaného systému štádií rakoviny z roku 2010.
Klasifikácia:
Ak chceme určiť štádium melanómu, musíme zobrať do úvahy:
- mikroskopickú hrúbku melanómu (T) v milimetroch, meranú od povrchu kože (tzv. Breslowova hĺbka), (štádiá I a II)
- prítomnosť alebo absenciu mikroskopickej ulcerácie (tvorba vredu) povrchu tumoru, (štádiá I – III)
- stupeň rozšírenia melanómu na lymfatické uzliny a zistenie, či sú navzájom pospájané (štádium III)
- kde a ako sa melanóm rozšíril (metastázoval z primárneho ložiska na vzdialenejšie časti kože, vzdialenejšie lymfatické orgány alebo ďalšie orgány), (štádium IV)
Relevancia kritérií
- hrúbka (viac ako 4 mm) alebo ulcerácia (tvorba vredov; dokonca iba na mikroskopickej úrovni) melanómu – rozdelené alebo nepravidelné melanómy majú väčšiu pravdepodobnosť sa rozšíriť a napadať ďalšie časti.
- tenké nádory (menej ako 1 mm) a nádory bez ulcerácie majú nižšiu pravdepodobnosť sa rozšíriť a lepšiu šancu na liečenie a celkové vyliečenie
- stredné nádory (1 – 4 mm) – ak sa melanóm rozšíri do uzlín a metastázuje do vzdialenejších miest, liečba je náročnejšia.
Štádiá vývoja melanómu
Pri ich určení sa zbierajú všetky relevantné informácie o pacientovi a melanóme, aby sa štádium určilo správne na základe medzinárodných štandardov:
Toto zahŕňa:
- hodnotenie predošlých ochorení (anamnézy) pacienta a úplné zhodnotenie fyzického stavu, aby sa mohlo predvídať možné rozšírenie rakoviny
- vyšetrenie všetkých kožných lézií (ich tvar a farba)
- krvné testy, zahŕňajúce kontrolu hladiny enzýmu laktátdehydrogenázy (LDH), markeru rakoviny vo vyššom štádiu
- biopsiu a patológiu kožných lézií, ktoré potvrdia/vyvrátia diagnózu malígneho melanómu, vďaka čomu sa získajú informácie o mikroskopickom štádiu, ktoré tiež predurčujú pravdepodobnosť na ďalší rast a rozšírenie melanómu
- koľko buniek rakoviny melanómu je aktívnych (deliace sa bunky, tzv. mitotický index)
- vyšetrujú sa tiež abnormality rakovinových buniek a ich neprirodzené usporiadanie v tkanive, v porovnaní s normálnymi bunkami v tele
Ďalšie testy, ktoré odhalia rozšírenie rakoviny v okolí postihnutého znamienka a lymfatických uzlín a aj vzdialenejších častí kože, uzlín a orgánov (po tom, ako patológ ukončí mikroskopickú diagnózu) môžu zahŕňať:
- biopsiu alebo odstránenie zväčšených uzlín a ich následné vyšetrenie patológom
- mapovanie lymfatického systému a biopsiu sentinelovej uzliny (prvej uzliny, kde sa melanóm môže rozšíriť), aby sa mikroskopicky zistilo rozšírenie rakoviny aj do normálnych (nezväčšených) uzlín
- zobrazovacie vyšetrenia rakovinových lymfatických uzlín a ďalších orgánov, napr. röntgen, CT, magnetická rezonancia ,…
- biopsia tenkou ihlou na získanie buniek pre patologický rozbor zo zväčšených uzlín alebo na potvrdenie podozrenia metastáz na ďalších miestach v tele