Môžem sa opáliť aj v tieni a koľko krému natrieť na celé telo? Opálenie sa nemá byť cieľom dovolenky, vraví lekárka
Napriek kampaniam sa u nás každý rok zvyšuje výskyt melanómu o 5 %, vraví dermatovenerologička Zuzana Zelenayová. V rozhovore pre Denník N vysvetľuje, aký má názor na soláriá, a radí, čo robiť, ak sa spálime. „Mnohí chodia do mora v tričku, aby sa ochránili a ušetrili tak na opaľovacích krémoch. Ale mokré biele tričko má ochranný faktor SPF 5. Je to len minimálna ochrana. Človek nadobudne klamlivý pocit ochrany, no môže sa spáliť,“ dodáva lekárka.
1.7.2022, Denník N, Otakar Horák
Celý rozhovor prečítate tu:
Ako koža reaguje na pobyt na ostrom slnku, ak som bol predtým rok zavretý v kancelárii? Je to pre ňu šok?
Presne tak, je to veľký šok v zmysle prudkého zápalu. Na pokožku v takom prípade dopadá vo veľkom množstve ultrafialové žiarenie v rôznych spektrách – UVA a UVB – a infračervené žiarenie. No pokožka na to nie je pripravená, lebo nemá vytvorený pigment slúžiaci na jej ochranu. Vplyvom žiarenia dochádza – v závislosti od genetickej výbavy človeka – k tvorbe melanínu, ktorý chráni bunkové jadro pred jeho poškodením.
Ak pokožka nie je chránená ani UV krémom, v povrchových vrstvách vzniká vplyvom UVB žiarenia zápal, takzvaná solárna dermatitída. V hlbších vrstvách vzniká vplyvom UVA poškodenie kolagénových vláken a elastínu. Vznikajú voľné radikály poškodzujúce jadrovú DNA, vekom sa reparačné mechanizmy vyčerpajú a o niekoľko rokov nám na koži vznikne nádor.
Po akom čase na slnku sa treba natrieť opaľovacím krémom?
To závisí od fototypu človeka. Ten je daný genetickou výbavou, do akej miery a aký typ melanínu sa človeku tvorí. Zemepisná šírka určuje genetickú výbavu. Po dopade slnečných lúčov koža začervená podľa fototypu po rôznom čase. Dávka lúčov, ktorá začervenanie vyvolá, sa nazýva minimálna erytémová dávka. Osoby so svetlou kožou sa začervenajú už po 10 minútach na slnku. Tí, ktorí majú fototyp III, sa začervenajú po 20 minútach.
Čas, za aký človek začervená, závisí nielen od fototypu človeka, ale aj od UV Indexu v danej lokalite. Škála UV Indexu je v hodnotách 1 až 15, v našej zemepisnej šírke do 9. Od hodnoty 3 by sme mali mať miernu ochranu, ale ak je UV Index 8 – čo je v letnom období niekoľko hodín okolo obeda –, začervenanie kože prichádza oveľa skôr.
UV Index vyjadruje silu žiarenia. Jeho hodnotu hlási Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ). V zimnom období sa pohybuje na úrovni 2 až 3, na jar okolo 4 a v letných horúčavách 8 a viac. Takéto vysoké hodnoty UV indexu bývajú obvykle od 11.30 h do tretej poobede, prípadne dlhšie.
Poradili by ste ľuďom, aby v tomto období dňa, keď je UV index 8 a viac, nevychádzali na priame slnko?
Presne tak. Všetkým pacientom v ambulanciách hovoríme, aby v tomto čase vôbec nevychádzali von. V takých horúčavách sa človek dlho nevydrží chrániť odevom. Preto je voľne bez odevu, ktorý ho nekryje. Aj keď je človek natretý prípravkom so slnečnou ochranou, ľudia si často neaplikujú dostatočné množstvo, čím znižujú ochranný faktor uvádzaný na obale. Tak sa vystavujú riziku zhubného pôsobenia žiarenia. UV žiarenie sa hodnotí ako karcinogén.
Vráťme sa k fototypom. Ako sa medzi sebou líšia?
Existuje škála fototypov kože podľa Fitzpatricka od I po VI. Šestka sú černosi, päťka Indiáni a ľudia s hnedšou kožou, ktorí sa nikdy nespália. V našich zemepisných šírkach sa vyskytuje predovšetkým fototyp II a III. Jednotka sú albíni a keltská rasa. Dvojku predstavujú ľudia s bledšou kožou a vlasmi, so zelenými alebo s modrými očami, ktorí na slnku začervenajú. Zhnednú minimálne. Trojka sú ľudia s hnedými vlasmi, ktorí začervenajú iba trochu a vždy zhnednú.
Ako by sa mali správať fototypy II a III, čo sa týka ochrany pred slnečným žiarením?
Je tam veľký rozdiel. Ja som fototyp II, moja kamarátka je trojka. Ak si nedáme pozor, ja sa spálim, no ona sčervená len trochu. Preto sa musím oveľa viac chrániť vyšším faktorom. Ja používam ochranný faktor SPF 50+. Jej stačí 30. Ak som raz fototyp II, nemôžem si myslieť, že sa niekedy zmením na fototyp III. Musím sa zmieriť s tým, že nikdy nebudem hnedá. No oveľa radšej zostanem bledá a nebudem sa silou-mocou snažiť stmavnúť do letných šiat, ako by som si o 20 rokov mala dať vyrezávať metastázy z pľúc.
Prečo sa niektorí ľudia opália dočervena s tým, že na druhý deň sú zase bieli, zatiaľ čo iní sa dokážu opáliť dohneda?
Ja ako fototyp II nikdy nespigmentujem. Moje enzýmy nie sú vplyvom genetiky schopné vyprodukovať toľko melanínu, hoci mám rovnaké množstvo melanocytov ako hnedší ľudia. Oni majú vyššiu produkciu melanínu, preto sú tmavší. Bledšie fototypy sú oveľa viac náchylné na vznik rakoviny kože. U černochov je výskyt melanómu na koži najnižší.
UVB preniká priemerne len do spodných vrstiev pokožky a spôsobuje spálenie až rakovinu kože. UVA má dlhšiu vlnovú dĺžku a preniká cez pokožku až do zamše.
Je vhodné, aby sa ľudia v prvých dňoch letnej dovolenky natierali najvyšším ochranným faktorom 50+?
V ostatnom období sa zamýšľam na tým, čo od dovoleniek vlastne očakávame. S akým cieľom na ne chodíme? Niektorí majú zafixované, že ak idú k moru, znamená to, že si ľahnú na pláž, opaľujú sa a opekajú sa tak, aby boli hnedí. Toto je totálne zvrátené myslenie, ktoré je načase prelomiť. Verím, že v takej Austrálii sa už takto vôbec nerozmýšľa. Ak by toto robili, mali by ešte vyšší výskyt rakoviny ako teraz. Jej výskyt je tam celosvetovo najvyšší a spôsobené je to svetlým fototypom obyvateľov a vysokým UV Indexom.
Významnú rolu hrajú aj edukačné kampane. Austrálčania vidia, že opaľovanie škodí, a adekvátne sa voči slnečnému žiareniu chránia. Zároveň majú odporučené pravidelné ročné kontroly u dermatológa. Určite práve preto majú nižšiu úmrtnosť na rakovinu kože ako my. V počte novodiagnostikovaných prípadov na malígny melanóm Austrália celosvetovo vedie, no v počte úmrtnosti ju Slovensko predbehlo. Slovensko je na štvrtom mieste, pričom Austrália až na šiestom.
Preto apelujem na nutnosť zmeny zmýšľania. Každé spálenie sa, hlavne v detstve, nás o krôčik približuje k rakovine kože v dospelosti. Náš cieľ nemá byť opáliť sa. Takéto uvažovanie nie je správne. Je nutné zmeniť pohľad na krásu. Je fajn si užiť more, oddýchnuť si, športovať, ale všetko tak, aby sme sa pred slnkom chránili a nespálili sa. V čase od 11.00 do 15.00 h vyhľadávajme interiér, chráňme sa – oblečením či krémami s UV ochranou. Na priamom slnku neležme. O niekoľko rokov sa nám to môže vypomstiť.
Čo hovoríte na argument, že sa musíme opaľovať na slnku, aby sme mali dostatok vitamínu D?
V klinických štúdiách sa aj pri dôkladnej fotoprotekcii nedokázal deficit vitamínu D. Malá – aj náhodná – expozícia slnku stačí na tvorbu vitamínu D. Teda trikrát do týždňa po 20 minút s dopadom slnečných lúčov na tvár a chrbty rúk nám zabezpečí 80 percent našej týždennej potreby D vitamínu. Zdraví ľudia si vitamín D počas leta nemusia dopĺňať výživovými doplnkami. Hodnota z leta pretrvá asi tri mesiace, potom je vhodná suplementácia.
Aký ochranný faktor SPF zvoliť na dovolenke či inde?
To závisí od fototypu. Pri dvojke by mohol stačiť aj SPF 30. Ale záleží na množstve krému, ktorý aplikujeme. Nedávame ho dostatok. Asi nepoznám nikoho, kto by ho dával dostatok. Za jednu krabičku opaľovacieho krému zaplatíme asi 20 eur. Mala by vydržať asi na šesť natretí. Toľko treba na dospelé ľudské telo, aby sa správne ošetrilo. Keďže sa po pobyte vo vode treba opakovane natierať, jedna krabička opaľovacieho krému vychádza maximálne na dva dni. Finančne je to náročné.
Vychádza jedno natretie celého tela na približne sedem väčších čajových lyžičiek, ako sa zvykne hovoriť?
Áno, je to tak. Vychádza to dva miligramy na centimeter štvorcový tela, čo v prepočte dáva sedem čajových lyžičiek, teda 35 gramov na jedno použitie. Počítať to možno aj inak – opaľovací krém dáte na dlaň od jej koreňa po koniec prstov. Z tuby si treba vytlačiť 11 takýchto dlaní. To je asi šikovnejšie ako čajové lyžičky.
Ako postupovať pri sprejoch?
Tam sa množstvo takmer nedá odhadnúť. Spreje sú dobré, lebo deti bavia, ale mnohokrát stačí, aby len trochu fúklo, polovica spreja je preč a vôbec sa nenanesie na telo.
Sú vodoodolné opaľovacie krémy naozaj vodoodolné?
Určite sú. Píše sa na nich čas, ako dlho sú vodoodolné. Vo všeobecnosti platí, že vodoodolné krémy sú odolné 40 minút. Potom sa začínajú zmývať.
Viem sa opáliť v tieni?
Áno, aj v tieni sa môžem opáliť. Veľmi to závisí aj od lokality – ak som pri vode, odraz UV žiarenia je veľký. Žiarenie z odrazu je v takom prípade navýšené až o 80 percent. No nie je to len o lete. Zo snehu je aspoň 90-percentný odraz. Mnohí lyžiari majú veľké množstvo bazaliómov (najčastejší nádor nemelanómového typu na koži, pozn. red.). Je to mládež, ktorá súťažne lyžovala a z odrazu snehu majú na nose a čele kopec bazaliómov. Pre riziko uvedeného odrazu sa treba natierať aj v tieni.
Treba sa natrieť, aj keď šoférujem v aute?
Sklo odfiltruje UVB žiarenie, ale neodfiltruje UVA. Toto žiarenie preniká hlbšie do podkožia a spôsobuje starnutie kolagénových elastických vlákien. Vyrobíte si tak veľa vrások, prípadne pigmentácií na tvári. V tomto prípade je reč skôr o starnutí kože. Nové opaľovacie krémy obsahujú aj UVA ochranu.
Zabúdame chronicky na nejaké časti tela, napríklad uši a nos, ktoré si nenatierame?
Áno. Tu by som obzvlášť upozornila na detskú populáciu. Idú prázdniny a bude veľa letných aktivít. Rodičia by mali dbať na to, aby dôsledne zabezpečili ochranu práve týchto partií, ktoré ste menovali – ako uši a nos. Detská pokožka si pamätá – do 18 rokov sa naakumuluje až 50 percent slnečnej energie z celoživotnej dávky. Detská populácia je preto kritická a treba ju chrániť. Zmeny v genóme sa v mladom veku ako-tak opravia, ale v dospelosti – obzvlášť keď do toho príde nejaká záťaž – už nemáme reparačné mechanizmy, ktoré chránia pred poškodením z detstva.
Opaľovacie krémy treba doplniť aj o ďalšie prvky ochrany ako slnečné okuliare, čiapky či dlhé rukávy?
Áno, deťom – aj v škôlkach – treba dávať také čiapky, aby mali zakrytú aj šiju. K dispozícii sú nové tkaniny s UV ochranou. Mnohí chodia do mora v tričku, aby sa ochránili a ušetrili tak na opaľovacích krémoch. Ale mokré biele tričko má ochranný faktor SPF 5. Je to len minimálna ochrana. Človek nadobudne klamlivý pocit ochrany, no môže sa spáliť.
Existujú rôzne typy opaľovacích krémov s chemickými alebo minerálnymi UV filtrami. Neobsahujú tie chemické filtre potenciálne endokrinné disruptory, ktoré vplývajú na rovnováhu hormónov v tele? Ktoré opaľovacie krémy by ste zvolili?
Súčasné chemické opaľovacie krémy sú bezpečnejšie ako tie minulé. V minulosti boli opaľovacie krémy, ktoré obsahovali paraaminobenzoové kyseliny. Zistilo sa, že sa systémovo vstrebávali z pokožky a ovplyvňovali hormonálny vývoj. Deťom do troch rokov sa vôbec neodporúča, aby používali chemické ochranné filtre. Až od troch rokov sa môžu používať tie zmiešané, ktoré kombinujú chémiu s fyzikálnymi UV filtrami. Novšie prípravky obsahujú okrem iných látok hlavne mexoryl a tinosorb, ktoré sú oveľa bezpečnejšie.
Čo hovoríte na domáce malinové, šípkové či iné opaľovacie oleje?
Nikto na nich nerobil klinické štúdie a nevie sa, akú ochranu poskytujú. Možno je to len babská povera, že chránia. Ja by som sa ich bála.
Ak sa spálim, aké opatrenie prijať, aby som minimalizoval škody na zdraví?
Mnohé moderné opaľovacie krémy obsahujú aj reparačné prípravky a vitamíny, ktoré obnovujú poškodenú kožu. Následne po opálení je vhodné natrieť sa hydrofilným krémom s reparačnými látkami a vitamínmi. V lekárňach je týchto prípravkov po slnení dostupných veľa a rozhodne ich odporúčam.
Ak sa vyložene spálim, je dobrý chladivý kúpeľ. Chladom sa zápal stiahne. Ak je spálenie také významné, že sa môžu tvoriť až pľuzgiere, podávajú sa kortikoidné krémy. Ale tie vydáva dermatológ na recept. V takom prípade treba vyhľadať dermatologické ošetrenie.
Do akého veku by deti nemali byť vôbec vystavené priamemu slnečnému žiareniu?
Deti do jedného roka by vôbec nemali byť vystavené priamemu slnku. Treba sledovať UV Index. Ak je nad 3, dieťa už vyžaduje ochranu pred slnkom. V letnom období sa výška UV indexu rozťahuje v čase a posúva sa od pol desiatej do pol piatej poobede. Vtedy by deti do jedného roka mali byť vo vnútri. Chodiť von s nimi možno predtým, alebo potom. Výhradne v tieni.
Aký je váš názor na soláriá?
Medzinárodná organizácia pre výskum rakoviny kože soláriá hodnotí ako karcinogény. Desaťminútový pobyt v soláriu zodpovedá tomu, že by som v Grécku vyšla na poludnie na slnko. Ale intenzita by bola ešte 10-krát vyššia. Spálenie si v soláriu neuvedomujeme. V soláriu dominuje UVA žiarenie a UVB tvorí len 5 percent. Preto nedochádza k prehriatiu a zápalu. Cieľom solária je vyvolať pigmentáciu, čo robí prevažne UVA žiarenie. Tým, že nedôjde k zápalovej reakcii, lebo UVB žiarenie je znížené, neuvedomujeme si, aké množstvo energie sme do kože dostali a nakoľko si škodíme.
Ako sme na tom v porovnaní s inými krajinami, čo sa týka rakoviny kože?
Posledné dáta z onkologických registrov sú k roku 2020. Do registrov sa hlási len melanómová rakovina. Tá nemelanómová sa nehlási, takže sa nedajú urobiť porovnania. V každom prípade je Slovensko v prvej desiatke krajín sveta v úmrtnosti na melanóm. Ako som už spomenula, Austrália je až za nami.
Čím si vysvetľujete zlý výsledok Slovenska?
Nízkou informovanosťou obyvateľstva a možno aj obavami pacientov. Mnohí z nich prichádzajú do ambulancií so strašnými nálezmi. Azda si uvedomujú, že situácia je vážna, ale obávajú sa, že ak sa s nálezom bude niečo robiť, zomrú. Mám pocit, že sa boja riešiť to skôr, lebo ak sa to „rozryje a rozvŕta“, bude to nebezpečné. Príčinou vysokého výskytu melanómu je nielen [nedostatočná, pozn. red.] dostupnosť zdravotnej starostlivosti, ale aj nemiestne obavy ľudí.
Nemelanómová rakovina kože vzniká kdekoľvek na tele alebo súvisí s miestami, ktoré boli vystavené žiareniu?
Nemelanómová rakovina vzniká väčšinou na slnku exponovaných miestach. Sú dva typy, bazaliómy, ktoré tvoria väčší podiel, a spinaliómy. Na 100-tisíc obyvateľov sa vyskytuje asi 200 bazaliómov, 50 spinaliómov a okolo 20 melanómov. Od roku 2004 prebieha na Slovensku kampaň Euromelanoma zameraná na zníženie rizika vzniku rakoviny kože, hlavne melanómu. Napriek tomu, že sú kampane a téma sa dostáva do povedomia, každý rok sa u nás zvyšuje výskyt melanómu o 5 percent.
Robia sa klinické výskumy, či naozaj opaľovacie krémy znižujú riziko vzniku rakoviny kože, ale nie je 100-percentne isté, že naozaj chránia aj pred vznikom melanómu. O to viac apelujem na ľudí, že ak sa natrú, ľahnú si k moru a myslia si, že sú chránení, môže ísť v prípade melanómu aj o veľký klam.
Ktoré zmeny na znamienku si máme všímať, lebo sú rizikové?
Dermatológ sleduje päť hlavných kritérií. Prvým je asymetria znamienka, nasleduje ohraničenie, či je znamienko ohraničené presne alebo nie. Ďalším kritériom je farba – čím viac farieb, tým je znamienko nebezpečnejšie. Napokon je to veľkosť. Znamienka nad 7 milimetrov sú rizikovejšie. Ďalej sa sleduje elevácia – to, či sa znamienko začne zdvíhať. Veľmi nebezpečné bývajú aj ružové hrbolčeky. U človeka je veľmi dôležitý aj subjektívny pocit, ak si všimne, že znamienko ho svrbí. Rizikovým faktorom je aj ich počet. Čím viac znamienok, tým väčšie riziko. A, samozrejme, imunita človeka.
Slovník pojmov – Čo je UVB, SPF alebo bazalióm:
Opaľovacie krémy s chemickými UV filtrami: vo svojej molekule absorbujú UV žiarenie a premieňajú ho na teplo.
Opaľovacie krémy s minerálnymi (fyzikálnymi) UV filtrami: ako milióny drobných zrkadielok UV žiarenie odrážajú, základom je oxid zinočnatý alebo oxid titaničitý.
Ochranný faktor (SPF, z angl. Sun Protection Factor): vyjadruje schopnosť opaľovacieho krému blokovať UVB žiarenie. Ak u vás dôjde k začervenaniu pokožky po 10 minútach na slnku, ochranný faktor 30 znamená, že ochranu pred UVB predĺži na 300 minút (10 minút x SPF 30). Ak má výrobok ochranný faktor nižší ako 6, nejde o opaľovaciu kozmetiku.
UVB: má kratšiu vlnovú dĺžku ako UVA, preniká priemerne len do pokožky a v nadbytku môže spôsobiť rakovinu kože. Rakovina kože – melanómová (nekontrolované množenie melanocytov) alebo nemelanómová (nekontrolované množenie bazálnych a spinálnych buniek) – je najčastejším typom rakoviny.
UVA: má dlhšiu vlnovú dĺžku, preniká hlbšie do pokožky a môže viesť k tvorbe voľných radikálov, ktoré poškodia normálnu funkciu buniek. UVA žiarenie je spojené s tvorbou vrások, pigmentových škvŕn a celkovo starnutím kože. Znak UVA v čiernom krúžku sa smie na prípravku uviesť iba vtedy, ak dosahuje prinajmenšom tretinu hodnoty ochranného faktora proti UVB.
Melanín: pigment produkovaný melanocytmi. Od prítomnosti melanínu závisí sfarbenie kože. Chráni pokožku pred účinkami svetla.
Bazalióm: najčastejší nádor nemelanómového typu na koži. Tento typ nádoru môže deštruovať okolité tkanivá, no metastázuje vzácne.
Spinalióm: nádor nemelanómového typu na koži; má vyšší metastatický potenciál ako bazalióm.
Zuzana Zelenayová
Je dermatovenerologička. Od roku 2020 pôsobí v Kožnej ambulancii Národného onkologického ústavu a od roku 2021 aj v klinike Concept Clinic. Vyštudovala Lekársku fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Je členkou viacerých odborných spoločností vrátane Slovenskej dermatovenerologickej spoločnosti, Medzinárodnej dermatoskopickej spoločnosti či Európskej asociácie dermato-onkológie.