ROZHOVOR — MUDr. Zuzana Murárová, PhD.
03 máj 2022 |
 |
 |
MUDr. Zuzana Murárová, PhD.
Osveta a edukácia v súvislosti s rizikom kožných nádorov prebieha aj na Slovensku v rámci kampane Európskeho dňa melanómu, ale aj iných aktivít už niekoľko rokov, napriek tomu čísla a počty pacientov s rakovinou kože každoročne stúpajú. V čom vidíte najväčší problém?
Vyšší výskyt malígneho melanómu aj nemelanómovej kožnej rakoviny je celosvetový trend nielen u nás, ale aj v krajinách, kde sú preventívne kampane omnoho silnejšie. K výraznejšiemu rastu nových prípadov prispievajú hlavne enviromentálne a sociálno-kultúrne faktory. Vplyvom úbytku ozónovej vrstvy je intenzita UV žiarenia silnejšia, ľudia trávia svoj voľný čas vonku, športujú a cestujú k moru omnoho viac ako v minulosti a nielen v letnom období. Taktiež trendy v móde a obliekaní sú iné ako za čias našich starých mám. K rozvoju kožných nádorov prispieva aj zníženie imunity vplyvom niektorých ochorení alebo liekov. Tento stúpajúci trend vo výskyte rakoviny kože pravdepodobne ťažko ovplyvníme. Preventívne kampane sú však dôležité na to, aby sme zlepšili a urýchlili diagnostiku kožných nádorov a tým skvalitnili a predĺžili život našich pacientov.
Na jednej strane je prevencia a osveta iste dôležitá, ale mnohí pacienti prichádzajú do vašej ambulancie aj napriek tomu, že sa často nevystavujú slnečnému žiareniu a dokonca sa neradi opaľujú. Čo sú teda hlavné rizikové faktory pre vznik zhubných národov kože?
Áno. Zhubný kožný nádor môže vzniknúť aj u človeka, ktorý sa neslní, najčastejšie preto, lebo slnko mu nerobí dobre a často sa spáli. Práve tieto rizikové typy kože – fototyp I a II, teda ľudia s bledou pokožkou, pehami, s ryšavými alebo blond vlasmi – sú najviac ohrození vznikom kožnej rakoviny v porovnaní s ľudmi s tmavším typom pokožky. K ďalším rizikovým faktorom patrí genetická záťaž v rodine, keď sa melanóm alebo nemelanómová rakovina kože vyskytuje u pokrvných príbuzných, taktiež vysoký počet pigmentových névov (znamienok), vyšší vek a znížená imunita.
Od tohto roka zastupujete Slovensko v rámci európskej iniciatívy Euromelanoma, ktorej cieľom je zvýšenie edukácie v oblasti nádorov kože. Prečo ste sa rozhodli prijať túto funkciu?
Prijať pozíciu zástupcu Slovenska v iniciatíve Euromelanoma bolo pre mňa úplne automatické a prirodzené. Pracujem ako dermatovenerológ v onkodermatologickej ambulancii Národného onkologického ústavu v Bratislave. Denne za mnou prichádzajú pacienti s kožnými nádormi. Som rada, že môžem byť súčasťou odborného tímu mojich kolegov onkodermatológov, onkochirurgov, klinických a radiačných onkológov, rádiológov… Práve vďaka medziodborovej spolupráci vieme našim pacientom poskytnúť optimálnu starostlivosť s cieľom vyliečenia, zlepšenia kvality alebo predĺženia života. Edukácia mojich pacientov o dôležitosti ochrany kože pred nadmerným pôsobením UV žiarenia je dôležitou súčasťou úspešnej liečby kožnej rakoviny. V kampani Euromelanoma vidím veľký zmysel s cieľom zvyšovania povedomia populácie o diagnostike a prevencii kožnej rakoviny.
Tohtoročná kampaň sa zameriava na predrakovinové štádium rakoviny kože aktinickú keratózu. Ako tomuto štádiu môže človek zabrániť?
Aktinické keratózy sa donedávna považovali za predrakovinové štádiá skvamocelulárneho karcinómu, no dnes sú považované za intraepiteliálnu (povrchovú) formu tohto nádoru. Pri malom množstve aktinických keratóz na koži pacienta je riziko vzniku invazívneho skvamocelulárneho karcinómu nízke, no pri mnohopočetných prejavoch na miestach, ktoré boli vystavené slnku, riziko vzrastá. Zvyšujúci sa výskyt tohto typu nádorov súvisí predovšetkým s dlhodobým pôsobením slnečného žiarenia na kožu, rastúcim používaním imunosupresívnych liekov v populácii a vyššou priemernou dĺžkou života.