Pokožka má pamäť, preto treba myslieť na ochranu už v detskom veku!
29 jún 2022 |
 |
 |
doc. MUDr. Dušan Buchvald, PhD.
Opakované spálenie najmä v detskom veku môže viesť k neskorým nežiaducim účinkom slnečného žiarenia, medzi ktoré patria kožné nádory a predčasné starnutie kože. Môžu za to najmä nesprávne návyky a nedostatočná ochrana pred slnečným žiarením už v predškolskom veku. Dermatológovia upozorňujú, že prevenciu rakoviny majú v rukách aj rodičia a školské zariadenia.
Až 50 percent kumulatívnej dávky UV žiarenia človek dostane pred 18. rokom života. Pravidelné používanie správnej fotoprotekcie s ochranným faktorom SPF nad 15 počas prvých 18 rokov života, ochrana pred slnkom vhodným oblečením, pokrývkou hlavy a krku a ochranou očí môže znížiť riziko vzniku nemelanómovej rakoviny kože až o 78 percent. Ochrana pred slnečným žiarením znamená nižšie riziko spálenia, spomalenie tempa starnutia pokožky a zníženie rizika vzniku rakoviny.
„Pokožka má pamäť, preto je dôležité už u detí myslieť na jej aktívnu ochranu. Opakovaná a nadmerná expozícia na slnku môže pre detskú citlivú pokožku znamenať zásadný faktor pre vznik rakoviny kože v dospelosti,“ upozorňuje doc. MUDr. Dušan Buchvald, PhD., prezident Slovenskej dermatovenerologickej spoločnosti.
Malígne nádory kože sú v porovnaní s nádormi vnútorných organov dobre diagnostikovateľne a pri včasnom zachytení aj dobre liečiteľné. „Epidemiologické dáta ukazujú, že počet malígnych nádorov kože sa neustále zvyšuje. Výskyt melanómu sa za posledných 35 rokov zvýšil zhruba štvornásobne,“ uviedol doc. MUDr. Dušan Buchvald, PhD., prezident Slovenskej dermatovenerologickej spoločnosti. Podľa dát zo Zdravotníckej ročenky za rok 2019 bolo na Slovensku v dermatologických ambulanciách 35-tisíc vyšetrení pacientov s malígnym nádorom kože, čo je podľa doc. Buchvalda veľmi vysoké číslo. Z celkového počtu išlo viac ako o 7-tisic vyšetrení pacientov s malígnym melanómom.
Vplyv pandémie
V súvislosti s pandémiou COVID-19 došlo vlani k približne 40-percentnemu poklesu diagnostiky rakoviny. „Teda až 40 % ľudí, u ktorých sa predpokladá vývoj rakoviny, nebolo diagnostikovaných a plynie im vzácny čas. To platí aj pri pacientoch so zhubnými nádormi kože a s malígnym melanómom,“ zdoraznil doc. Buchvald.
Zlepšenie skríningu a skoršia diagnostika melanómu prispeli pred pandémiou k stabilizácii úmrtnosti na melanóm na Slovensku. Aký trend je možne očakávať teraz, je zatiaľ otázne. Každý rok sa počet novodiagnostikovaných pacientov s malígnym melanómom napriek preventívnym programom zvyšoval o 5 až 8 %. Európsky priemer v roku 2020 bol, čo sa týka incidencie, 22,9 % a mortalita na zhubný melanóm 3,5 %. Na Slovensku sa incidencia pohybuje okolo 16,2 %, avšak úmrtnosť je oveľa vyššia, minulý rok u nás bola na úrovni 6,7 %.