18 nov 2021 |
Zhovárame sa s doc. MUDr. Viliamom Dobiášom, PhD., známym záchranárom a prezidentom Slovenského Červeného kríža, o ktorom málokto vie, že je „melanómovým pacientom“.
V máji roku 2011 som si všimol kvapku krvi na košeli v oblasti chrbta. Myslel som si, že som si rozškriabal štípanec od komára. Po troch týždňoch sa mi to však nehojilo, tak som išiel na chirurgiu na odstránenie neveľkého hnisavého zápalu. Už vtedy to však vyzeralo podozrivo, tak to pre istotu vyrezali so širokým lemom. Z histológie prišli výsledky, že ide o melanóm s vysokým rizikom. V čase zistenia diagnózy melanómu som mal 61 rokov. Na preventívne prehliadky chodím pravidelne k obvodnému lekárovi od roku 1980 (od svojej tridsiatky), ale kožu na chrbte mi nikdy nekontrolovali. Aj preto sa v súčasnosti toľko zdôrazňujú preventívne prehliadky u kožných lekárov.
Po odstránení melanómu ma dôslednejšie dovyšetrovali a postupne mi odstránili uzliny pod pazuchou, opakovane som bol na kolonoskopii, raz ročne aj na pozitrónovej emisnej tomografii (PET). V roku 2017 mi našli metastázy v bruchu. Začal som brať tzv. imunomodulačnú liečbu. Po roku som mal ileus (nepriechodnosť čriev) a opätovne som skončil na operačnej sále. Našli mi absces (ohraničený hnisavý zápal) medzi mechúrom a hrubým črevom. Nasadili mi monoklonálnu protilátku v infúziách (liek s účinnou látkou nivolumab určený na liečbu pokročilého melanómu alebo na tzv. zabezpečovaciu, adjuvantnú liečbu po odstránení rizikového melanómu), ktorý v priebehu jedného roka takmer zázračne zaúčinkoval.
Infúznu liečbu som dostával dva roky, z toho rok a pol som na ňu chodil dvakrát do mesiaca, neskôr iba raz za mesiac. Momentálne som považovaný za podmienečne vyliečeného a chodím v trojmesačných intervaloch na kontrolné odbery krvi a CT do Národného onkologického ústavu v Bratislave. Od decembra 2018 som bez liečby a bez problémov. Po celý čas od mája 2011 robím to, čo aj predtým: Slúžim v záchrannej službe, učím na univerzite, dobrovoľníčim v Slovenskom Červenom kríži a píšem knihy. V nemocnici som strávil počas štyroch operácií dohromady 23 dní (jún 2011 až október 2021), pričom dvakrát ma operovali ambulantne. Absolvovanie infúzií mi zabralo vždy pol dňa. Po najväčšej operácii, ktorou bolo kompletné odstránenie celého hrubého čreva, som už po 38 dňoch išiel s manželkou na päťdňový výlet do Lisabonu, kde sme celé dni chodili po meste.
Anestéziológ, intenzivista a špecialista na urgentnú medicínu pracuje v záchrannej službe čiastočne od roku 1976 a na plný úväzok od roku 1998. Od októbra 2013 je prezidentom Slovenského Červeného kríža. Venuje sa pedagogickej činnosti na univerzitách v SR a ČR. Ako autor a spoluautor napísal šesť VŠ učebníc a 155 publikácií. Je prezidentom Slovenskej spoločnosti urgentnej medicíny a medicíny katastrof. Je držiteľom Medaily prof. J. Kňazovického za darovanie krvi, Zlatého záchranárskeho kríža SR za prínos pre záchranárstvo, Národnej ceny za celoživotné dielo v záchranárskej službe atď. Má tri deti, z ktorých sa každé nejakým spôsobom venovalo alebo venuje zdravotníckej a záchranárskej činnosti.