Rakovina kože

Koža

Telesné orgány nie sú len všetky vnútorné orgány ako mozog alebo srdce. Ten najväčší orgán pokrýva naše telo zvonka. Koža je naším najväčším orgánom – koža dospelého váži približne 3,6 kg a keby sme ju rozprestreli má okolo 2 m2. Táto naša mäsitá prikrývka má veľa funkcií okrem tej reprezentatívnej. V skutočnosti by sme sa bez nej „vyparili“.

Koža je naším vode odolným a izolačným štítom, ktorý nás chráni proti extrémnym teplotám, škodlivosti slnečného žiarenia a škodlivým chemikáliám. Tiež vylučuje antibakteriálne látky, ktoré nás chránia proti infekciám a vyrába vitamín D, ktorý pomáha vstrebávaniu vápnika do kostí, vďaka čomu napr. vieme predísť osteoropóze. Koža tiež pôsobí ako obrovský senzor plný nervových zakončení, ktoré udržiavajú náš mozog v styku s vonkajším svetom. Zároveň nám koža umožňuje voľný pohyb, čím dokazuje, že je neuveriteľne všestranným orgánom.

Vrstvy pokožky

Pokožka sa skladá z troch vrstiev.

Pokožka (epidermis)

Najvrchnejšia sa nazýva pokožka alebo epidermis. Skladá sa prevažne z buniek nazývaných keratinocyty, tvorené z tvrdého proteínu keratínu (tiež obsiahnutých vo vlasoch a nechtoch). Epidermis obsahuje aj ochranné Langerhansove bunky, ktoré upozorňujú imunitný systém organizmu na prítomnosť vírusov a ďalších infekcií.

Zamša (dermis)

Epidermis je viazaný na ďalšiu vrstvu kože známu ako zamšu alebo dermis, vďaka ktorej má koža svoju pevnosť a pružnosť. Dermis obsahuje kolagén a elastín, ktoré túto pružnosť a pevnosť zabezpečujú. Cievy tu pomáhajú regulovať telesnú teplotu tým, že zvyšujú prietok krvi v koži, aby sa teplo dostalo z tela preč, alebo naopak obmedzujú prietok krvi, keď je zima. Sieť nervových vlákien a receptorov nám umožňujú vnímať pocity, ako je dotyk, teplota a bolesť a odosielajú tieto signály do mozgu.

Je domovom vlasových folikulov (vlasových zakončení) a žliaz s kanálikmi, ktoré prechádzajú hore cez kožu. Potné žľazy znížujú vnútornú teplotu potením a zároveň zbavujú telo odpadových tekutín. Apokrinné žľazy, ktoré sa vyvinú až v priebehu puberty, produkujú pot s charakteristickým zápachom. Mazové žľazy obsiahnuté v dermise vylučujú olejovitý kožný maz, ktorý zabraňuje suchej pokožke.

Podkožie (hypodermis)

Tretia vrstva kože sa nazýva podkožie alebo hypodermis. Pozostáva z voľnejšieho väzivového a tukového podkožného tkaniva, pôsobí ako tlmič nárazov a tiež tepelná izolácia – chráni pred horúčavou a chladom. Umožňuje posúvanie kože a slúži aj ako zásobáreň tuku.

Farba pleti

Farba kože závisí od melanínu, pigmentu, ktorý sa tvorí v epiderme a chráni nás proti slnečnému potenciálne rakovinu spôsobujúcemu ultrafialovému (UV = ultraviolet) žiareniu. Melanín sa tvorí vďaka bunkám zvaných melanocyty. Ľudia tmavej pleti ľudia produkujú viac a aj tmavšej farby častice melanínu. Ľudia s najtmavšou pleťou sú usídlení v tropických oblastiach.

Svetlá pleť je typická pre ľudí zo severných zemepisných šírok, kde sú slnečné lúče relatívne slabé. Tu výhody tmavej pleti prevažujú nad potrebou tvorby vitamínu D posilňujúceho kosti. Ľudia svetlej pleti sú však náchylnejší na vznik rakoviny kože ako ľudia tmavej pleti, nakoľko ich toľko nechráni pigment.


Zhrnutie a slovník pojmov

  • Vrstvy kože:
    1. Pokožka (dermis)
    2. Zamša (epidermis)
    3. Podkožie (hypodermis)
  • Melanocyt – bunka, ktorá tvorí melanín. Nachádza sa v zamši.
  • Melanín – pigment, ktorému vďačíme za sfarbenie našej kože. Jeho úlohou je chrániť nás pred UV žiarením.
  • Melanóm – kožný nádor, ktorý vzniká vtedy, keď začne melanocyt produkovať nekontrolovateľne veľa melanínu (pigmentu).